Zriaďovateľ školy
Psie záprahy
So zimou, snehom a ľadom k nám do školského klubu prišlo na návštevu krásnych osem sibírskych saňových psov – Alaskanov, so svojím pánom mašérom Branislavom Spiššákom.
Zasneženým školským dvorom teda uháňali vytrvalé snežné psy a v záprahu vozili naše deti. Pán mašér zapriahol vpredu Odysa s Ariannou a vzadu bola Spidy s Rudym.
Keď ujo Braňo - mašér, teda ľudský vodca svorky vybral z auta postroje, psy vedeli, čo ich čaká. Túžba po behu lomcovala postrojmi, trhali sebou, netrpezlivo zavýjali a čakali na povel – vpred! Go! Všetky tak trošku tvrdohlavé, ale oddané aktívne psy, ktoré milujú zimu, sneh, beh i ťahanie saní, lietali s vetrom opreteky a s deťmi po našom školskom dvore.
Psie záprahy sú záľubou, ktorá nie je ani tak o človeku, ako o jeho spolupráci, rešpekte a harmónii so štvornohým partnerom Každý pes má vo svorke svoje miesto v závislosti od výkonu. Vzadu sú neposedné, no silné ťahúne, v strede „pracanti“ a na čele záprahu „lídri“, čo počúvajú povely ľudských šéfov. Vpredu sú vodiace psy, najkvalitnejšie psy, ktoré dokážu realizovať povely mašérov a udávajú tempo celej svorky. Dohliadajú na to, aby sa nik neulieval, aby celá svorka perfektne pracovala, uháňajú po rovinách, ťahajú do kopca, v zákrutách mašér vyrovnáva a riadi sane. Potom sa psy hneď nevypriahnu, ale chvíľku sa počká, kým „vychladnú“ a idú k napájadlám. Následne prichádza zaslúžený oddych, keď schúlené v klbku relaxujú v snehovej perine. Predtým ešte pohladenie, poškrabkanie a samozrejme pochvala od mašéra pre lídra i ostatných chlpáčov v záprahu.
Toto všetko sme sa naučili od pána Braňa, poďakovali sme sa, rozlúčili s ním aj so psami a mrazom vyštípaní sme sa vrátili do tried. Ešte raz ďakujeme.
Pani vychovávateľky a deti z ŠKD
Naspäť
